O génoch, genetických testoch a BRCA

Autor: Andrej Kučeravý | 4.5.2013 o 13:11 | Karma článku: 6,90 | Prečítané:  1468x

Poznaj sám seba! Tento nápis nad vchodom antickej veštiarne v Delfách by mohol pokojne vítať, aj návštevníkov moderných veštiarní. Teda, ak sa pracovníci týchto inštitúcii neurazia kvôli slovu "veštiareň". "Veští" sa tam pomocou exaktných metód a "veštby" vyjadrujú mieru pravdepodobnosti, že určitá udalosť nastane. Služby firiem poskytujúcich genetické testy, až vypracovanie osobných genetických profilov a ich diagnosticko-prognostickú analýzu sú čoraz populárnejšie. Podobne ako extatické výkriky Pýtie, aj výsledky genetických textov však vyžadujú ich pretlmočenie do reči bežného smrteľníka. Tieto firmy sú si toho vedome a poskytujú konzultácie. Množstvo informácií, ktoré dokážeme z týchto konzultácií vyťažiť môžeme maximalizovať zvyšovaním svojej genomickej gramotnosti ešte predtým, než sa rozhodneme vôbec využiť tieto služby. Netreba sa toho báť. Začať môžeme trebárs záhadným kódovým označením "BRCA".

BRCA je označenie vytvorené z počiatočných písmen slov "breast cancer", po slovensky "rakovina prsníka". Toto označenie je súčasťou názvu dvoch génov súvisiacich s touto chorobou. Gén BRCA1 sa nachádza na 17. chromozóme a gén BRCA2 na 13. chromozóme.

Človek má 23 párov chromozómov, z toho 22 párov pozostáva z chromozómov označených poradovým číslom (číslo platí pre hociktorý chromozóm z daného páru) a jeden pár, ktorý môže pozostávať z chromozómu X a chromozómu Y (v prípade muža) alebo z dvoch chromozómov X (v prípade ženy). Očíslované chromozómy sú očíslované vzostupne od najväčšieho po najmenší. Teraz už vieme, že gén BRCA2 sa nachádza na väčšom chromozóme, než gén BRCA1.

Gény BRCA1 a BRCA2 patria medzi tzv. tumor supresorové gény. Tumor supresorové gény sú jednou zo skupín génov, ktoré riadia rast a množenie buniek. Riadenie rastu a množenia buniek sa s obľubou prirovnáva k riadeniu motorového vozidla, pričom tumor supresorové gény sa prirovnávajú k brzdám. Mutácia týchto génov dokáže tieto brzdy znefunkčniť. Okrem bŕzd má motorové vozidlo aj "plynový pedál" (pedál akcelerátora). Tomu zasa zodpovedá iná skupina génov zvaná onkogény. Niekedy sa pod pojmom onkogény myslia zmutované verzie normálnych génov - proto-onkogénov. Tieto gény normálne "pridávajú plyn" len vtedy, ak je to pre organizmus ako celok žiaduce. Ich mutácia však spôsobí, že "plynový pedál ostane zaseknutý v stlačenej polohe". Existuje ešte tretia skupina génov. Neviem o tom, že by táto skupina génov mala nejaký špeciálny odborný termín, ale ak budeme pokračovať v použitej analógii, musíme si predstaviť vozidlo vyššej generácie, ktoré si dokáže samo opraviť brzdy aj plynový pedál hneď, len čo zistí poruchu. Gény tejto tretej skupiny sú súčasťou tohto opravného mechanizmu a ich mutácia tento opravný mechanizmus dokáže znefunkčniť. Zdá sa, že rakovina sa naplno rozvinie, až keď sa postupne pokazí všetko, čo sa pokaziť môže - plynový pedál, brzdy aj mechanizmus na ich opravu.

Žiaľ stáva sa, že niektorí ľudia dostanú niektoré z týchto komponentov od svojich rodičov už pokazené. V prípade niektorých mutácií génu BRCA1 alebo génu BRCA2 je to pokazená brzda.

Pri týchto úvahách je dobre si uvedomiť dve veci. Prvá z nich je, že gény na očíslovaných chromozómoch sa v bunkách (okrem pohlavných buniek) vyskytujú duplicitne. To auto z našej analógie teda brzdí vlastne dvoma brzdami, a ak sa jedna z nich pokazí, je tu ešte šanca, že ubrzdí tou druhou. Druhá vec, ktorú si treba uvedomiť, je to, že gény môžu mutovať viacerými spôsobmi, pričom jednotlivé mutácie sa líšia závažnosťou a častosťou výskytu. V prípade génov BRCA1 a BRCA2 bolo popísaných množstvo patogénnych mutácii. Samozrejme genetické testy má zmysel robiť predovšetkým pre najčastejšie a najzávažnejšie mutácie, pričom do úvahy je vhodné vziať rodinnú aj osobnú anamnézu. Možné je aj nezamerať sa na konkrétnu mutáciu, ale vyhľadať úseky génu, ktoré sú odlišné od štandardného typu, a tie potom charakterizovať sekvenovaním.

Keby som bol žena a moji predkovia by pochádzali z Islandu, mal by som pomerne vážny dôvod nechať svoj génom otestovať na stratu piatich nukleotidov nasledujúcich po 999. nukleotide génu BRCA2. Keby moji predkovia boli aškenázski Židia, pozornosť by som upriamil na možnú stratu 6 174. nukleotidu toho istého génu. Tieto populácie sú na rozdiel napr. od väčšinového obyvateľstva strednej Európy zaujímavé vysokým stupňom genetickej "čistoty" (nedajme sa mýliť zvyčajne pozitívnou konotáciou tohto slova - v tomto kontexte to tak nie je). "Väčšinového" preto, že aj spomínaní aškenážski Židia boli najmä v minulosti bežnou súčasťou obyvateľstva strednej Európy. Ich genetická čistota je však spôsobená kultúrne sprostredkovanou reprodukčnou bariérou. Ich potomkov dnes nájdeme najmä v USA a Izraeli.

Francis S. Collins vo svojej knihe "Language of life" (vydavateľstvo ACADEMIA ju vydalo pod názvom "Řeč života") podrobne opisuje okolnosti objavu mutácie chromozómu BRCA1 spočívajúcej v strate štyroch nukleotidov (neupresňuje ktorých) ako aj jej dôsledky. Táto mutácia znamená pre ženu až 80 %-nú pravdepodobnosť rakoviny prsníka a 50 %-nú pravdepodobnosť rakoviny vaječníkov. Muži môžu túto mutáciu preniesť na svoje deti, teda aj dcéry, sami pritom majú mierne zvýšené riziko rakoviny prostaty, pankreasu a tiež aj prsníka.

Pri 80 %-nej pravdepodobnosti rakoviny prsníka je rozumné uvažovať o preventívnom odstránení mliečnych žliaz (profylaktická mastektomia), ktorú je možné vykonať zároveň s plastickou rekonštrukciou prsníkov. Poznanie svojho genómu nie je teda samoúčelné. Umožňuje nám robiť kvalifikovanejšie rozhodnutia - od radikálnych chirurgických zákrokov cez chemoprevenciu, úpravu životného štýlu, presnejšie zacielený monitoring zdravotného stavu, až po kvalifikovaný výber programov životného a zdravotného poistenia. Možnosť pevnejšie držať svoj osud vo svojich rukách je iste príťažlivá a dá sa očakávať, že túto možnosť bude využívať čoraz viac ľudí. Brzdou tohto trendu je však nízka genomická gramotnosť. Drobným príspevkom k zlepšeniu tejto situácie má byť aj tento článok (možno budú aj ďalšie), ktorý má skôr podnietiť zvedavosť, než ju uspokojiť. Na jej uspokojenie na základe vlastných skúseností odporúčam skôr nižšie uvedenú populárno-náučnú literatúru prístupnú aj pre laika so stredoškolským vzdelaním (nie úplne nezištne - ak niekto knihu zakúpi po kliknutí na nižšie uvedené odkazy, dostanem 5 %-nú províziu):

Řeč života: Jedna z najnovších publikácií zaoberajúca sa diskutovanou problematikou. Ťažko nájsť niekoho kompetentnejšieho, než je bývalý vedúci medzinárodného projektu ľudského genómu a súčasný riaditeľ Národného ústavu zdravia v USA, Francis S. Collins.

Koniec chorobám: Trúfalý názov publikácie môže vyvolávať pochybnosti o jej serióznosti. Tieto pochybnosti ešte umocňujú názory prezentované v tejto knihe, ktoré ťažko možno označiť ako medicínsky mainstream. Autor publikácie, David B. Agus, je však profesorom medicíny a inžinierstva na Keckovej lekárskej fakulte Juhokalifornskej univerzity a Viterbiho fakulte inžinierstva. Okrem toho vedie Westside Cancer Center a Centrum pre aplikovanú molekulárnu medicínu. Publikácia má široký záber a diskutovanej témy sa dotýka len jej malá časť. Tento titul je dostupný aj vo forme elektronickej knihy.

Genóm: Matt Ridley je jeden z mojich obľúbencov. Každému paru chromozómov venoval v tejto knihe jednu kapitolu, a o každom z nich, resp. o génoch na každom z nich, dokázal napísať príbeh, ktorý sa číta ako detektívka. Nie nadarmo je považovaný za jedného z najlepších súčasných popularizátorov vedy.

Jediná odrodilá bunka: Anglický originál "One Renegade Cell" vyšiel v roku 1998. Predstavuje populárne zhrnutie všetkého podstatného, čo sa o rakovine vtedy vedelo. Vzhľadom k tomu, že rakovina je chorobou genómu, táto kniha veľmi úzko súvisí s diskutovanou témou. Jej autor, Robert A. Weinberg, je riaditeľom Laboratória pre onkologický výskum ústavu vo Whiteheade a profesorom biológie na Massachusettskom technologickom ústave v Cambridge.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?