On, ona a ženská logika

Autor: Andrej Kučeravý | 19.1.2010 o 7:32 | Karma článku: 5,50 | Prečítané:  1804x

Peter Pišťanek raz povedal: „...nikdy, ani v časoch, keď som vydával jednu poviedku za druhou, ma nezaujímala autenticita. Najautentickejším textom aký poznám, je bratislavský telefónny zoznam."

K tomu ťažko niečo bez prípravy povedať. Dôvodom je nejasnosť pojmu „autenticita" v prípade poviedky alebo románu. Ale spýtajte sa herca. S vysokou pravdepodobnosťou Vám povie, že autenticita je to, čo odlišuje zlého herca od dobrého. Možno doplní, že Dustin Hoffman získal Oscara práve za autentické stvárnenie autistického muža menom Raymond  Babbitt vo filme Rain Man. Pre herca musel niekto napísať scenár. V tom scenári je popísané ako sa má správať a ako má rozprávať. Nie je ťažké domyslieť si, že aj tento popis by mal byť autentický, ak má byť autentický výkon herca, ktorý má podľa neho hrať. Od scenára nie je ťažké prejsť k poviedke alebo románu. Pre všetky tieto žánre je spoločný výskyt postáv, ktoré nejakým spôsobom konajú a rozprávajú. Po tejto exkurzii nám už asi začína dochádzať, čo znamená „autenticita" v prípade poviedky alebo románu.

Jedným z predpokladov autenticity je empatia autora. Musí „sa stať postavou", ktorá pod jeho perom (klávesnicou počítača) koná a hovorí. Napísanie rozsiahlejšieho textu sa tak stáva neustálym „prevteľovaním". Určite nemám ambíciu „vydávať jednu poviedku za druhou". Občas si však doprajem výlet do duší postáv, ktoré si sám vytvorím. Nemám veľkú výdrž - sú to len krátke epizódy. V uplynulých dňoch som umiestnil na blogu texty „Ženská logika" a „On a ona". Tá druhá je mimoriadne krátka. Nie je to jediný dôvod, prečo ju umiestňujem aj v tomto texte. Je dôležitá pre text, ktorý nasleduje po nej.

On a ona večer v manželskej posteli

Ona vyčítavo: „Ja neviem, čo si ty za chlapa. Iní muži oveľa viac pomáhajú svojim ženám. Toť kolegynin muž... Varí, perie, poupratuje, dokonca požehlí čo treba..."

On sa nadvihne na lakti, chvíľu na ňu skúmavo hľadí. Nakloní sa bližšie, tváre sa im skoro dotýkajú. Reku: „Povedz mi dievča moje úprimné, ty by si chcela za manžela vola?" Ona vidí ten jeho potmehúdsky úsmev, ktorý sa je vždy páčil, keď dokončuje svoju otázku: „Alebo radšej býka?".

V izbe počuť už len jej chichot. Zdá sa byť veľmi spokojná.

Čo s tým?

Jedna moja čitateľka umiestnila do diskusie príspevok, v ktorom sa skrýva aj otázka: „...ten tvoj fiktívny chlapík to vyriešil šalamúnsky a tlieskaš mu, alebo nie?"

Mám silný pocit, že predpokladá pozitívnu odpoveď, čo by mohlo indikovať autenticitu textu, čo by som určite pokladal za poctu. Nepovažujem vôbec za nutné, aby autor robil svojim postavám sudcu, ale pre túto milú dámu by som to bol ochotný spraviť. Žiaľ nemôžem. To, že chalan nenechá na sebe rúbať drevo, je síce sympatická črta, ale je to len črta. Čiara na kresbe postavy. To nestačí. Možno je ten chalan nenapraviteľný egoista. Neviem. Možno jeho manželka patrí medzi ten typ žien, ktoré sú večne nespokojné. Neviem. Som detailista, a to že som jej vložil do úst slova „Iní muži oveľa viac pomáhajú svojim ženám." a nie slova: „Iní muži pomáhajú svojim ženám." môže mať svoj význam. Čo v tomto prípade? Má ten chalan, podotýkam, že večer v manželskej posteli, začať analyzovať a porovnávať prínos oboch manželov do domácnosti? Nepripomína Vám to rigidnú racionalitu chlapíka z príbehu „Ženská logika"?

Áno, vidím, vidím, hlasite sa - viete správnu odpoveď. Tak sa predveď Karle!

Karol: „Správna odpoveď znie (prosím tuš - tratatatá), správna odpoveď znie: ,Áno miláčik, budem sa viac snažiť.' Ktorej žene by sa po takejto odpovedi nerozbúchalo srdiečko? Po tejto odpovedi musí byť predsa každej jasné, že ten chlap, čo leží vedľa nej ,má gule'. Alebo žeby ani nie?"

Nič to Karle. Nevylučujme ani túto možnosť. Ženy majú predsa rôzne preferencie. A preferencie dámy z našej epizódy sú súčasťou kontextu, v ktorom sa táto epizóda odohráva. Nuž, opäť sme pri neurčitostiach týkajúcich sa kontextu.

Rozviňte moju epizódu. Spravte z nej poviedku, román, ságu... Možno budem múdrejší. Vytvorte viacero verzií príbehu. Zasaďte chalana do rôznych kontextov a v každom kontexte možno budem hodnotiť to isté správanie inač. Keď dvaja robia to iste, nemusí to byť to isté.

Keď dvaja robia to iste, nemusí to byť to isté

Dáme môže dvere podržať džentlmen a môže jej ich podržať aj lokaj. Ten lokaj nemusí byť olivrejovaný, dokonca ani nemusí byť zamestnaný ako lokaj. Ba vlastne ho lokajom ani nikto nenazve, ani ta dáma, ktorej drží dvere. Predsa však neomylne vie, že jej ich drží lokaj. A „držiteľ dverí"? Ten sa snaží sám sebe nahovoriť, že je džentlmenom.

Pre naše účely môžeme teda džentlmenov rozdeliť na Džentlmenov a lokajov. Na správanie sa aktéra príbehu „Ženská logika" jedna nemenovaná dáma reagovala: „ten môj ... vie, že keby mi niečo takéto povedal, tak by mal v rodine vojnu .... ". Nuž hádajte, do ktorej kategórie bude tak asi patriť jej manžel. Nasledujúce slova by som zvlášť zdôraznil. Toto je chyba jej manžela, nie jej. K lokajovi sa žena bude zákonite správať ako k lokajovi a k Džentlmenovi sa bude správať ako k Džentlmenovi. Je to síce jeho problém, ale odnesie si to aj ona - chronickou nespokojnosťou v partnerskom vzťahu, ktorá nemá šancu byť vyliečená zvyšujúcimi sa dávkami jeho servility. Závidieť niet čo ani jemu. Určite nie je nič príjemné, ak si človek nemôže vážiť sám seba.

Iste ste si všimli, že som sa dopustil tej istej chyby, na ktoru poukazujem v časti „Čo s tým?". Hodnotím manžela nemenovanej dámy bez toho, aby som poznal kontext ich manželstva. Možno jej manžel je  submisívny typ, ktorý sa v úlohe lokaja cíti ako ryba vo vode a ona je viac, či menej „domina", takže ich spolužitie celkom vyhovuje ich naturelu. V tom prípade o jeho chybe nemôže byť ani reči a mne je načim sa ospravedlniť. Svet nie je čiernobiely. Svet je farebný. Berme to ale tak, že moje úvahy sa týkajú cca štandardného modelu partnerských vzťahov medzi mužom a ženou.

Čo je to, čo Džentlmen má a lokaj nemá?

Ešte dnes sa musím smiať, keď si spomeniem na jednu dávnu príhodu. Nejakým spôsobom som sa zaplietol s jednou dámou do diskusie (len do diskusie) na tému vzťahov medzi mužmi a ženami. Bola podobne bojovne naladená, ako niektoré moje čitateľky v rámci diskusie k mojim textom, tak som ju nechcel veľmi hecovať. Nuž, ale občas som neodolal a dobromyseľne som ju upozornil na niektoré logické chyby v jej prejave, čo ju prirodzene ešte viac rozohnilo. Ide o to, že ak jeden diskutér je v diskusii príliš emočne zaangažovaný a druhy je „nad vecou", môžu diskusiu vnímať zásadne odlišným spôsobom. Často sa stáva, že tomu, ktorý je „nad vecou" sa javí celá situácia ako komická. A poznáte to... Keď sa snažíte nasilu potláčať smiech, je to ako keď v nádobe narastá tlak pary. Je len otázkou času, kedy dôjde k výbuchu. No a mne sa to stalo v najnevhodnejšom čase. Práve dokončila svoju argumentáciu a víťazoslávne na mňa pozrela, že čo ja na to. To som už nevydržal a rozrehotal som sa na celé kolo. Odula sa, a kým som ju chlácholil, vyčítala mi, že si z nej robím prču.

Samozrejme, že som ju nechcel zraniť. A tu sa dostávame k niektorým črtám, ktoré by Džentlmen mal mať. Džentlmen nepotrebuje dokazovať svoju prevahu. Jedným dychom však treba dodať, že ju nepotrebuje ani skrývať. Napokon, aj tak by to bolo zbytočné. Keď si idem zahrať hokej so svojim osemročným synom, určite nemám potrebu vrhnúť sa proti nemu do boja so všetkou vervou a s celou svojou váhou. Naopak je tu rešpekt pred jeho zraniteľnosťou a pocit zodpovednosti aj zaň. Čo nám bráni, aby sme sa takto ohľaduplne správali aj k slabšiemu pohlaviu? Narcizmus a ješitnosť - plody neistoty, či tu prevahu naozaj aj máme. Pochybnosti o sebe. Áno, pre túto dobu je charakteristické to, čo označujeme pojmom „kríza mužskej identity". Je na každom z nás, či tejto kríze podľahne. Je na každom z nás, či zostane Džentlmenom v pôvodnom zmysle slova alebo či sa stane jeho karikatúrou. Páni, neberme samých seba príliš vážne a potom nebudeme musieť v sebe pred zrakmi ostatných ukrývať svoju vlastnú ješitnosť a narcizmus. Nebude čo skrývať.

Áno, k Džentlmenovi patria „dobré spôsoby". Zvyčajne je to to prvé, čo ľudí pri slove džentlmen napadne. Možno som mal začať práve tým, ale zdalo sa mi vhodnejšie začať vecami, ktoré sú podstatné. Dobrým spôsobom dokážu naučiť na kurzoch spoločenského správania azda každé drevo. Je to len otázka času a peňazí. Dobré spôsoby zostanú pre lokaja len bezduchým rituálom, ktorý treba tak, ako to okolie očakáva, dodržiavať. Džentlmen dokáže tomuto „rituálu" vdýchnuť dušu. Nestane sa otrokom naučených pravidiel, ale ich pánom, a oni mu slúžia na to, aby ste sa, milé dámy, cítili príjemne, spokojne, sexy... Dáma ktorá sa takto cíti, sa rozžiari. Pre Džentlmena niet krajšieho pohľadu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Chuť hranolčekov z ulice Únia nezmení

Zmenu v návrhu nariadenia vyrokovalo Belgicko, aby sa nezmenila výroba dvakrát smažených hranolčekov z pouličných stánkov.

KOMENTÁRE

Andrássyovci milovali ženy, na Gemeri dodnes žijú ich potomkovia

O Betliari hovorí Július Barczi.


Už ste čítali?