Pohľad mudžáhida: V Európe máme státisíce utečencov. Čo z toho, keď nechcú bojovať za ideológiu, pred ktorou utekajú? Čo z toho, že nechcú bojovať proti tým, u ktorých hľadajú útočisko? Nuž čo, ak nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore. Ak nechce moslimský utečenec nenávidieť Európana, bude Európan nenávidieť moslimského utečenca! Stačí v mene Alaha pozabíjať dostatočný počet Európanov a pre každý prípad nezabudnúť „zabudnúť“ sýrsky pas na mieste masakry - ako jasný ukazovák ukazujúci na moslimských utečencov. Zafunguje tento starý trik?
Do určitej miery asi áno. Bude to stačiť? Mudžáhid vie, že trpezlivosť Európana bude musieť skúšať znovu a znovu. Zlomí ho?
Je šťastím v nešťastí, že ekonomická sila spravidla koreluje s politickou zrelosťou. Utečenci sú priťahovaní bohatými a tým pádom aj politicky zrelými krajinami relatívne odolnými voči podobným trikom. Vyhýbajú sa krajinám, kde vládne postpubertálny duch Orbana, Fica, či Zemana. ISIS má tak najviac „bojovníkov proti moslimom“ práve na území, kde takmer žiadni moslimovia nie sú. Smola!
Reakciu Francúzska hodnotím zatiaľ pozitívne. Myslím tým najmä vojenský útok na ISIS priamo na jeho území. Každý hasič vie, že nemá zmysel polievať plamene. Polievať treba horiaci materiál. A ešte jednu vec vie každý poriadny hasič – z požiaroviska nemožno odísť, kým nie je uhasený posledný žeravý uhlík. Túto chybu urobili Američania v Perzskom zálive.
Možno by stálo za to doplniť rady francúzskej cudzineckej légie. Cudzincov má Francúzsko viac, než je zdravé. Ba čo viac, cudzincov, ktorí dôverne poznajú svoje budúce bojisko.
Umenie politiky spočíva vo využití aj tých najnepriaznivejších okolností vo svoj prospech. Tragické udalosti posledných dní by churchillovský génius pravdepodobne vnímal ako príležitosť minimálne v troch bodoch:
Ako morálne oprávnenie na vyčistenie sýrskeho územia a jeho prípravu na repatriáciu sýrskych utečencov, čím by sa konečne začala efektívne riešiť utečenecká kríza.
Ako posilnenie európanstva. Nič tak neposilní súdržnosť danej kultúry, ako vonkajší nepriateľ. Aj tí najväčší euroskeptici, aj keď si to asi nepriznajú, sa v posledných dňoch cítia Európanmi viac, ako kedykoľvek predtým.
Ako impulz na budovanie spoločnej európskej armády, ktorá by bola dôstojným partnerom americkej armáde v rámci NATO.
Patálie týchto dní môžu Európu položiť alebo ju môžu posilniť. Môžeme si vybrať.