Ako na budhizmus?

Autor: Andrej Kučeravý | 28.4.2017 o 12:11 | Karma článku: 5,11 | Prečítané:  415x

Venovať sa budhizmu môže znamenať štúdium jeho historicko-geografického kontextu, štúdium jeho teórie (dhamma), vykonávanie jeho praxe, či rôzne kombinácie uvedených činností.

Siddhatta Gótama (sanskrtsky Siddhártha Gautama) za kľúčovú považoval prax. Poznanie dhammy považoval len za predpoklad budhistickej praxe. Štúdium historicko-geografického kontextu nadobudlo význam, až keď sa doba, v ktorej vznikol budhizmus, stala históriou. Isté náznaky, ako sa Siddhatta Gótama staval k tomuto problému, však možno pozorovať už počas jeho života. Vystupoval proti novo vznikajúcemu kultu svojej osobnosti. Zdôrazňoval, že nezáleží na ňom, ale na dhamme: "Kto vidí mňa, vidí dhammu a kto vidí dhammu, vidí mňa".

Samozrejme, kultu osobnosti nezabránil. Po jeho smrti si budhizmus žil svojim vlastným životom, nad ostatkami Budhu sa začali budovať stúpy. Vznikali sochy Budhu i legendy z jeho života. Posvätnými sa stali miesta, kde Budha pobýval, komentovali sa jeho slova a ako sa budhizmus šíril, tak sa nevyhnutne vetvil. Na rozdiel od abrahamických náboženstiev sa však tieto vetvy vzájomne tolerujú a zdá sa, že na rozdiel od abrahamických náboženstiev tiež vernejšie zachovávajú odkaz svojho zakladateľa - dhammu.

Modernému človeku snáď celu situáciu môže ozrejmiť analógia s autoškolou. Jej účelom je naučiť žiaka rutine jazdy na motorovom vozidle. K tomu je potrebný učiteľ, ktorý mu vysvetlí teóriu jazdy a ktorý dohliada na to, ako žiak túto teóriu aplikuje v praxi. Niekoľkoročný držiteľ vodičského oprávnenia si možno spomenie na svojho niekdajšieho učiteľa z autoškoly, ale táto spomienka nemá žiadny vplyv na jeho šoférske umenie. Niekoľkoročný držiteľ vodičského oprávnenia je schopný naučiť viesť motorové vozidlo ďalšieho záujemcu, ale pri vysvetľovaní teórie jazdy nebude loviť v pamäti slova svojho niekdajšieho učiteľa. Vytvorí si svoje vlastné zo svojich vlastných skúseností bez akejkoľvek obavy, že by sa postupným odovzdávaním skúseností prvotná informácia skreslila a v priebehu generácií vodičov by dochádzalo k degradácii vodičského umenia. K takejto degradácii by dochádzalo len v prípade, že by sa z generácie na generáciu odovzdávali len teoretické vedomosti. Aj tu možno hľadať príčinu, prečo si budhizmus vernejšie zachováva odkaz svojho zakladateľa, než abrahamické náboženstva. Budhistom je jasné, že akákoľvek teória bez praxe stráca zmysel. Pre veriacich abrahamických náboženstiev je prax spravidla aplikovaná len v oblasti etickej (nezabiješ, nepokradneš…) a v podobe rituálov, ktorých význam vo veľkej miere nechápu. Len výnimočne duchovne vyspelí jedinci dokážu v kanonických textoch a apokryfoch týchto náboženstiev nájsť návod pre prax v mystickej oblasti.

Prax v mystickej oblasti abrahamické náboženstva nahrádzajú vierou. Žiadajú od svojich stúpencov, aby uverili. Budhizmus od svojich stúpencov nič také nežiada. Bolo by to ako žiadať od žiaka autoškoly, aby namiesto toho, že si sadne za volant, stlačí spojku otočí kľúčom a zaradí rýchlosť, uveril, že riadiť motorové vozidlo je možné. Viera zo samej svojej povahy nemôže byť vôľovým aktom a akékoľvek vyznanie viery je buď zbytočné (ak človek naozaj verí), predstierané alebo je sebaklamom. Budhistická prax je cesta a je samozrejme, že ak sa vydáme po akejkoľvek ceste, veríme, že nás dovedie k cieľu - nič iné nám neostáva. Zdravý skepticizmus, ktorý si však nezamieňajme so slabou vôľou, nie je hriechom. Sám Siddhatta Gótama niekoľkokrát opustil cestu, po ktorej kráčal, keď dospel k záveru, že ho nevedie k cieľu. Je hlúpe nútiť pútnika, aby veril, že kráča po správnej ceste a zbytočné, ak ten pútnik sám spozná, že tato cesta ho vedie k cieľu.

Cieľom cesty, ktorú nám ukazuje dhamma Siddhattu Gótamu je poznanie, ktoré nás oslobodí od utrpenia. Je to poznanie, ktoré nie je možné odovzdať slovami. Slovami je možné len opísať cestu, ktorá k tomuto poznaniu vedie.

Dhamma

V našich končinách je známejší sanskrtský ekvivalent tohto slova: "dharma". Autori, ktorým je rovnako ako autorovi tohto článku bližší théravádový budhizmus, používajú radšej pojmy jazyka páli. Dhamma je učenie konkrétneho duchovného vodcu v starovekej Indii. Za Budhových čias pôsobilo v povodí rieky Gangy množstvo duchovných vodcov. Konverzácia náhodne sa sretnuvších potulných mníchov bežne začínala otázkou: "Kto je tvoj učiteľ a aká je jeho dhamma?" Potulný mních sa pridal k tomu duchovnému vodcovi, ktorého dhamma sa mu zdala najpresvedčivejšia. Ak mu jeho dhamma už nemala čo ponúknuť, pokojne ho opustil a pridal sa k učiteľovi, ktorého dhamma mu sľubovala ďalší duchovný rast. Dnes už vieme, že ako najúspešnejšia sa v tomto konkurenčnom prostredí vyprofilovala dhamma Siddhattu Gótamu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.


Už ste čítali?