V podstate tvrdia, že časť voličov Harabina a Kotlebu sa druhého kola nezúčastní, a tá čo sa zúčastní bude voliť skôr Čaputovú, než Šefčoviča. Ak to takto vnímajú aj šefčovičovci, ocitajú sa v dosť zúfalej situácii. A zúfalá situácia plodí zúfalé činy.
Vo svojom predchádzajúcom článku som uviedol, že „je tu ešte možnosť, že šefčovičovci pomôžu Čaputovej tým, že antikampaň voči nej tak trochu prepália“. Prvé hodiny po prvom kole ukazujú, že nadobudli dojem, že nič iné im ani nezostáva a rozhodli sa hrať vabank. Všetko alebo nič! A to nič neznamená len prehru vo voľbách. To nič znamená aj koniec kariéry diplomata.
Netreba zabúdať, že tento nešťastník nie je len pôvodcom zúfalých činov, ale aj ich produktom. Zúfalá situácia strany Smer sa stala chronickou a kandidatúra Maroša Šefčoviča je len jedným z radu jej zúfalých činov.
(Prípadnou) prehrou v prezidentských voľbách ich zúfalstvo bude narastať. Fico a jeho strana vidí, ako dopadli „nástenkári“ Janušek (11 rokov) a Štefanov (9 rokov), Kočner, Bašternák..., a začína tušiť, čo asi nastane po parlamentných voľbách v roku 2020. A tu si treba začať dávať bacha. Bol som svedkom, ako sa kamarátovi podarilo zahnať potkana do kúta. V akejsi víťaznej eufórii sa k nemu naklonil. Potkan mu z ničoho nič skočil do tváre. Nebolo to nič príjemné.