reklama

Slobodná vôľa - najpresvedčivejšia ilúzia

Charles Darwin zomrel roku 1882. V jeho pozostalosti sa našla zbierka písomností označených ako “Staré a nepoužiteľné poznámky o morálnom cítení a niektorých metafyzických otázkach”.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (54)

Charles Darwin zomrel roku 1882. V jeho pozostalosti sa našla zbierka písomností označených ako “Staré a nepoužiteľné poznámky o morálnom cítení a niektorých metafyzických otázkach”. Z jeho písomností je zrejme, že aj v tejto oblasti poznania zastával moderné názory: „Všeobecne rozšírený blud o slobodnej vôli je celkom pochopiteľný. Pretože človek má schopnosť konať a málokedy môže rozlíšiť pohnútky, ktoré ho k tomu vedú, myslí, že sa rozhodol sám.“ Darwin si zároveň uvedomoval to, čo na plné ústa vo svojej knihe vyslovil Robert Wright: “Pokiaľ budú tieto vedomosti obmedzené na niekoľko anglických gentlemanov a nenakazia sa nimi davy, všetko bude v poriadku“. Napriek tomu sa nezdá, že by toto bol dôvod, prečo Darwin nezverejnil svoje úvahy. Neobával sa, že by svojim myšlienkami „nakazil davy“: „Tieto názory nebudú škodiť, pretože o ich pravdivosti nemôže byť nikto celkom presvedčený, s výnimkou človeka, ktorý by o nich tvrdo premýšľal…“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zdá sa, že skutočný dôvod bol iný. Darwin pochádzal z dobrej rodiny a svojim postavením a možno povedať, že aj svojou povahou, bol pomerne závislý na mienke ostatných príslušníkov predovšetkým svojej spoločenskej vrstvy. Žiadny inkvizičný súd mu síce nehrozil, ale dusná atmosféra viktoriánskeho Anglicka bola viac, než dobrým dôvodom pre takúto autocenzúru. Napokon, samotné dielo „O pôvode druhov“ bolo dosť kontroverzné na to, aby s jeho vydaním otáľal dvadsať rokov. Prinútila ho k tomu až hrozba, že mu prvenstvo vezme Alfred Russel Wallace. Vydanie tejto knihy, ktoré bolo sprevádzané starostlivým budovaním PR (aj keď sa to vtedy tak nenazývalo), mu nakoniec prinieslo veľkú prestíž. O dvadsaťdva rokov neskôr mu vyšla kniha "Pôvod človeka a pohlavný výber", ale pokúšať šťastie do tretice už zrejme nebol ochotný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Darwin nebol prvý. Pierre-Simon Laplace v roku 1814 publikoval "Filozofickú esej o pravdepodobnostiach". Uvádza v nej: “Súčasný stav vesmíru môžeme považovať za následok jeho minulosti a príčinu jeho budúcnosti. Intelekt, ktorý by v určitom momente poznal všetky sily, ktoré hýbu vesmírom, polohu a rýchlosť všetkých predmetov, ktoré tvoria vesmír, a ak by takýto intelekt bol tiež dostatočne rozsiahly, aby tieto údaje zanalyzoval, dokázal by obsiahnuť v jedinom vzorci pohyb najväčších telies vesmíru aj najmenších atómov. Pre takýto intelekt by nič nebolo neisté a minulosť rovnako ako budúcnosť by mu ležala priamo pred očami.” O slobodnej vôli v tomto texte nie je ani slovo, ale jej iluzórnosť je ním implikovaná viac než zjavne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Laplaceov výrok je všeobecne známy, menej známe je však to, že už pred ním túto myšlienku, aj keď inými slovami, formuloval Ruđer Josip Bošković v diele "Theoria philosophiae naturalis" z roku 1758. Ani Bošković, ani Laplace nemohli vedieť, že karty nakoniec zamieša kvantová fyzika, podľa ktorej sa vesmír na svojej základnej úrovni javí ako indeterministický. Tento nový pohľad bol ťažko stráviteľný aj pre samotného Einsteina: "Boh nehrá v kocky". Niektorí stúpenci názoru, že slobodná vôľa reálne existuje, sa ho však chytili ako topiaci sa slamky. Márne! Indeterminizmus neznamená nič iné, než to, že nejaká udalosť môže nastať bez príčiny. Nie je ťažké argumentovať, že ak nejaká udalosť má nastať naozaj bez príčiny, tak tou príčinou nemôže byť ani slobodná vôľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O existencii slobodnej vôle dnes snívajú už len filozofi (typ ľudí, o ktorých vo svojom článku píše Ctirad Klimčík), bádatelia v oblasti humanitných vied a mimomainstreamoví prírodovedci. Mainstream exaktných (prírodných) vied k tomu už nemá príliš čo povedať. V biológii platí, že fenotyp (aj človeka) je determinovaný len genotypom  a prostredím, v ktorom sa tento genotyp prejavuje (v súčasnosti sa k tomu priraďujú ešte epigenetické vplyvy). Netreba snáď dodávať, že súčasťou fenotypu nie sú len telesné znaky živého organizmu, ale aj jeho správanie, teda aj to, ako sa v danej situácii "rozhodne". Slobodnú vôľu zatiaľ nikto nenašiel ani v jednom z činiteľov, ktoré determinujú fenotyp. Je pravda, že niektoré javy môžu vzniknúť aj emergentne a niektorí filozofi (G. H. Lewes, Samuel Alexander) sa na to upínajú, ale opäť márne. Ako vyplýva z predchádzajúcich odsekov, slobodná vôľa nemôže vzniknúť z principiálnych dôvodov - v deterministickom vesmíre preto, lebo je deterministický a v indeterministickom vesmíre zasa preto, lebo je indeterministický.

Andrej Kučeravý

Andrej Kučeravý

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Moje meno vidíte pri každom článku na tomto blogu, v skutočnosti som však nikto. Zoznam autorových rubrík:  SpiritualitaBiohackingNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu