Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Definícia slobodnej vôle (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

Asi

naozaj chýba definícia slobodnej vôle.
 

 

Ta v závere tretieho odseku po perexe nestačí?
 

skôr asi nestačí :-)

„Slobodná vôľa je na ničom nezávislá entita umožňujúca činiť subjektu rozhodnutia.“

Odhliadnuc od toho, že slobodnú vôľu by som nenazval entitou (tento pojem je vyhradený skôr fyzicky existujúce objekty) a že slobodná vôľa nie je vec, ktorá nám niečo umožňuje, ale len opis toho, či to "niečo" môžeme, problém vidím skôr v tom, čo som zmieňoval pod minulým článkom.

Záleží na tom, aké rozhodnutia máme na mysli, či všetky mysliteľné rozhodnutia, alebo len vybrané.

Pokiaľ len vybrané, tak určite nejakú slobodnú vôľu máme (aj keď ovplyvniteľnú). Ale myslím, že nikto nespochybní, že sa môžem rozhodnúť, či pôjdem v nedeľu lyžovať alebo ostanem doma (teda, nemôžem, ak nie je sneh, alebo ak fyzicky nie som schopný lyžovať, ale môžem, ak jediným mojim problémom je moja lenivosť), môžem si slobodne vybrať medzi niekoľkými strediskami, na svahu sa síce nemôžem slobodne rozhodnúť ísť kadekoľvek (resp. môžem, ak mám úmysel spáchať samovraždu), ale môžem si zakaždým vybrať nejakú trasu a počet oblúkov na nej, môžem si dokonca vybrať, či niekoho ohrozím alebo neohrozím (aj keď to mám zakázané), môžem si vybrať, či budem jazdiť alebo sedieť v nejakom bare...

Čiže, ide o to, či hovoríme o "nejakej slobode" alebo o absolútnej slobode.

"Znamená to, že slobodná vôľa nesmie byť závislá na biologickej podstate človeka" - prečo by nesmela???

To by platilo iba ak by sme hovorili o tej absolútne slobodnej vôli. (tú však celkom iste nemáme - nemôžeme napr. udržať ruku v ohni a už vôbec ju odtiaľ nemôžeme odtiahnuť, ak nám ju tam drží napr. kovový držiak), lenže kto povedal, že hovoríme len o nej?

O absolútne slobodnej vôli nehovoria dokonca ani kresťania, ktorý argumentujú tým, že nám Boh slobodnú vôľu "dal". Oni hovoria len o slobodnom výbere (aj keď pod hrozbou pekla :-D) medzi poslušnosťou a neposlušnosťou, medzi dodržiavaním pravidiel a nedodržiavaním. A tá naozaj čiastočne existuje (hoci nám ju nikto nemusel dávať), samozrejme, je limitovaná aj fyzickými okolnosťami - napr. ak som hladný, asi sa ťažšie ovládnem aby som "nepokradol", ale možno sa ovládnem. Nie som úplný automat.

Debaty o absolútne slobodnej vôli sú tak trochu zápasom z vlastným slameným panákom - snahou vyvrátiť niečo, o čom si nikto nemyslí, že existuje.

Iste, dá sa diskutovať o biologickej podmienenosti napr. našej povahy (napr. hormónmi), tá je silná, ale nie absolútna.
 

profesor

Čítam, že máš isté znalosti z tejto problematiky. Preto si dovolím, veľmi seriózne, otázku.

Počas povinného štúdia Marxizmu-leninizmu na VŠ Technickej som sa dočítal, že: "Sloboda je poznaná nutnosť!". Túto okrídlenú vetu, napísanú bez vysvetlenia som nikdy nepochopil. Dokonca ani asistenti mi na túto otázku nedali racionálnu odpoveď, iba sa mi po mojej otázke zasmiali do "ksichtu", pravdepodobne jej tak isto nerozumeli.

Samozrejme už dávno marxizmu-leninizmu neverím, hoci v sterilnej atmosfére vzdelaných učiteľov VŠ ( počas mojej hlúpej, školskej mladosti ) sa mi zdalo, že by to aj fungovať mohlo, pretože som neskôr, po štúdiu zažil praktické dôsledky tejto chaotickej a brutálnej teórie v pracovnom, reálnom živote. Napriek tomu si myslím, že by táto myšlienka, možno prebraná od iných, starších, nemarxistických filozofov, mohla mať nejaký zmysel, iba ja dement ju nechápem.

Teda ak to trochu zvulgarizujem, ak som vošiel do mäsiarstva za komunizmu a boli tam iba prázdne háky a visela tam iba nejaká šlachovitá mastná "flaksňa" mal som byť vtedy slobodnejší, na mieste a vtedy poznajúc biedu a chudobu komunizmu, ako teraz, v kapitalizme, keď tam na rovnakých hákoch visí mäso z celého sveta a v peňaženke mám na nákup euríky?
 

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 

ešte doplním:

To rozhodnutie odbočiť do zákazu odbočenia, samozrejme, závisí AJ od mojej povahy, od netrpezlivosti danej hormónmi aj objektívnymi okolnosťami a mnohých ďalších vecí. Ale nemyslím si, že je predpovedateľné, že sa správam deterministicky.
 

mirko a profesor

Ahoj Mirko, ďakujem ti za príspevok k mojej otázke.

Avšak nemôžem celkom súhlasiť a tak si to skúsme spolu rozobrať. Niekedy pred 100 tisíc rokmi pri poslednej dobe ľadovej údajne nakoniec prežilo iba pár stotisíc, či miliónov ľudí. Vtedy evidentne neboli ľudia zviazaní mnohými pravidlami, snažili sa iba prežiť. Teraz, keď je 7 miliárd ľudí na svete, asi každý chápe, že treba hodne prísnych a podrobných pravidiel, aby sme mohli spokojne spolu nejako žiť. A teda z tohto pohľadu všeobecného poznania a akceptovania nutnosti podrobných pravidiel, by mal byť teraz človek najslobodnejší. Skutočne je?

Nuž ale potom by boli asi najslobodnejší väzni, alebo muklovia v koncentračnom tábore. Alebo inakšie, ak nejaký režim brutálne mučí väzňa a prinúti ho pochopiť, že on je iba biedny špinavý červ nepriateľský režimu, tak v momente pochopenia tejto pravdy sa väzeň stane absolútne slobodný? Nuž tak to asi nebude.

Ja to vidím asi tak, že tá veta o slobode bude asi najskôr blábol presadzovaný zámerne ľavicou, komunistami a boľševikmi, aby občania lepšie znášali tie ľavicové nezmyselné pravidlá šíriace teror, ako správne napísal „profesor“ nižšie.

Ale možno je to ešte inakšie. Možno má sloboda rôzne úrovne, či roviny kvality. Takže jednou rovinou by mohlo byť všeobecné poznanie, pochopenie a prijatie všetkých spoločenských noriem, tak ako to popisuješ vhodne ty. Bola by to akási sociálno-spoločenská sloboda poňatá trochu "vulgárne".

Inou vrstvou by teoreticky mohla byť napríklad absolútna sloboda osamelého stroskotanca na nejakom opustenom ostrove plnom potravy niekde v klimaticky príjemnej oblasti oceánu. Stroskotanec by teda žil iba podla pravidiel, ktoré si sám stanoví. Bola by to akási sloboda plného brucha a príjemného kúpania v mori limitovaná osamelosťou.

Nuž a potom ostáva napríklad absolútna, osobná, individuálna, vnútorná sloboda každého jednotlivca. Avšak takáto intímna sloboda môže existovať vždy, všade a v každom režime a za každej možnej situácie. Teda zrejme nevyžaduje žiadne poznanie nutnosti a v takomto prípade je uvedená veta o slobode a poznaní nutnosti zase neplatná!

Ad profesor:
Nuž neodpovedal si mi a prehodil tému na slobodu voľby, či vôle. Avšak sloboda voľby nie je, podľa mňa, cieľ ale iba cesta, takže ma nezaujíma. Preto som sa pýtal na slobodu ako takú. Napríklad v koncentračných táboroch bežne väzni sa slobodne rozhodli a o slobodnej vôli sa povesili na elektrický plot, aby sa konečne „oslobodili“.

Aj napriek tomu za odpoveď ďakujem!
 

odpovedal som a to rovnako ako

MiroNovak, akurát nie tak detailne ako on, myslel som, že stačí náznak. Tí komunisti to mysleli tak, že aj slobodný človek vždy bude musieť dodržiavať nejaké pravidlá (ak definujeme slobodu z politického hľadiska) a vždy bude obmedzený prírodnými zákonmi (ak chceme trochu viac filozofovať).

Tá komunistická veta celkom určite nie je blábol, akurát to nie je definícia (politickej) slobody, ale len jej doplnok. Samozrejme, ani jedna politická definícia nie je správna - ani tá "demokratická".

A neodbočil som ja, témou blogu je slobodná vôľa, nie sloboda, a už vôbec nie sloboda v politickom význame slova, to je úplne iná problematika ;-)

Pripomínam, že slobodu nám obmedzujú aj prírodné zákony (nemôžem sa slobodne rozhodnúť, že budem lietať, že budem mať dva metre), resp. napr. toho stroskotanca na pustom ostrove obmedzujú aj iné živočíšne druhy (nemôžem sa slobodne rozhodnúť, že napr. holými rukami chytím žraloka), človeka v spoločnosti iní ľudia (nemôžem sa rozhodnúť, že vyhodím nejakého hrubokrkého z baru ak na to nemám).
 

 

Suhlas, az na jednu vec. Ak sa rozhodnem mat dva "metre", mozem to dosiahnut. Vykrmim sa na dva metraky. Just a joke.
 

To už rozširuješ tému zo slobodnej vôle

na tému slobody. Trochu sa síce prekrývajú, ale nie sú totožné.

Za socializmu sa nás snažili napr. presvedčiť, že sloboda je vždy nejako obmedzená, ako príklad radi používali dopravné predpisy: to, že musím dodržiavať rýchlosť alebo nesmiem niekam odbočiť, podľa nich nebolo znakom neslobody. Vlastne ani podľa mňa, pointa bola v počte tých obmedzení - niektorý režim ich mal viac, iný menej. Momentálne sme na najlepšej ceste sa počtom obmedzení socializmu vyrovnať - budú, samozrejme, trochu iné.

Ak sa na to isté pozrieme optikou slobodnej vôle, tak ju v oboch prípadoch máme (vôľa nám nebráni tie predpisy porušovať, najmä nie prípade, že tým niečo získame a máme pocit, že nám nič nehrozí - napr. cesta je prázdna). A, paradoxne, rovnako slobodnú vôľu sme v tom mali aj za socializmu. Tiež sme sa slobodne mohli rozhodnúť, či predpisy dodržíme.

V predchádzajúcom príspevku som sa skôr snažil vylúčiť úplne a takmer úplne nemožné voľby. Nemôžem napr, s autom vzlietnuť, nemôžem na Trabante prekročiť povolenú rýchlosť o 200 km/h a (takmer) nemôžem odbočiť do steny alebo do auta, ktoré jasne vidím. Toto podľa mňa slobodnú vôľu neobmedzuj, najmä nie tie prvé dve možnosti, tá tretia je možno našim psychicko-hormonálnym obmedzením - mohli by sme, ale sa bojíme (pokiaľ nechceme samovraždu a aj vtedy by sme asi mali určitý problém). Ale odbočiť do protismeru ak vidíme, že cesta je prázdna, na to slobodnú vôľu máme.
 

ja by som predsa len spochybnil

ci sa naozaj mozes rohodnut ci ides v nedelu lyzovat (btw, ako niekoho v juli napadne priklad prave s lyzovanim? :) )
ja prave vo vsetkych uvahach o slobodnej voli vidim problem ze ju nedokazeme identifikovat (okrem toho ze ju nedokazeme definovat).

na zaklade coho vlastne tvrdil ze sa dkazes slobodne rozhodnut (ci pojdes lyzovat)?
to ze si dnes dokazem predstavit (minimalne) dve hypoteticke situacie (idem lyzovat alebo nejdem lyzovat) neznamena ze ked pride "na lamanie chleba" tak sa naozaj mozem slobodne (nezavisle od nicoho) rozhodnut.

netvrdim ze to tak nie je, ale myslim ze neexistuje sposob ako to pozitivne potvrdit.

predstavit si rozne hypoteticke varianty dokazem aj pri udalosti v minulosti (mohol som nieco urobit inak a asi by to malo taketo nasledky) a je zrejme ze take rozhodnutie ktore zmeni minulost urobit nedokazes
 

už sa dostávame k podstate problému

Takže, jedna (podľa mňa nepraktická) definícia slobodnej vôle je, že slobodná je len vtedy, ak sa môžem slobodne rozhodnúť pri každom rozhodovaní a/alebo to rozhodovanie nie je závislé od ničoho, druhá (moja) je, že rozhodovanie je slobodné vtedy, keď mám na výber a vyberiem si, pri mojom slobodnom zvážení všetkých vplyvov. A slobodnú vôľu mám vtedy, keď som v živote urobil aspoň jedno slobodné rozhodovanie :-)

Tá závislosť rozhodovania na okolnostiach, ktoré slobodne zvážim, nie je, podľa mňa, v rozpore so slobodou. Ak slobodne zvážim, pri tom lyžovaní napr. aký bude sneh, koho tam chcem alebo nechcem stretnúť, ako sa cítim fyzicky aj psychicky, či mám iné povinnosti ap., tak je to prejavom mojej slobody. V živote som sa už rozhodol rôzne - ostal som doma aj keď všetko alebo takmer bolo ideálne, ale lyžoval som už v daždi, vetre, extrémnom mraze, lavínovom nebezpečenstve, aj keď som to dopredu čakal. Lyžoval som už, hoci som mal kopec dôležitejšej roboty, ale niekedy som ostal doma, hoci so ísť mohol... To všetko podľa mňa prejavom slobody, ale určite to nebolo "neázvislé od ničoho".

Podľa mňa neslobodné rozhodovanie nastáva až vtedy, keď ja sám neviem odhadnúť ako sa rozhodnem a neviem prečo som sa rozhodol, pretože to riadi niečo mimo môjho vedomia (napr. tie hormóny). Pokiaľ mi to tie hormóny ovplyvňujú len čiastočne, stále ide o slobodné rozhodovanie.
 

uplne suhlasim

s pristupom ze "mam slobodnu volu" je (skor) ekvivalent
"existuje rozhodnutie v ktorom sa mozem slobodne rozhodnut"
a nie
"mozem urobit (a aplikovat) akekolvek (logicky mozne) rozhodnutie".

moj point je skor vo vyzname, ci tvoje rozhodnutie (aj ked sa ti s odstupom zda nezmyselne) bolo naozaj slobodne, alebo bolo determinovane.
podla mna nedokazeme (a z principu dokazat nemozme) rozoznat ci rozhodnutie bolo slobodne alebo determinovane (podla mna su to navzajom vylucujuce sa pojmy).

ja to vidim presne naopak:
ak nevies preco si sa nejak rozhodol znamena ze si sa rozhodol "vnutorne" (a teda slobodne)
ak vies preco si sa nejak rozhodol, vlastne uznavas determinizmus svojho rozhodnutia (a teda to nebolo rozhodnutie slobodne, len si vykonaval algoritmus)
 

v tomto sa zrejme nezhodneme,

ja si zas (intuitívne), že pokiaľ je rozhodnutie determinované mojim vyhodnotením okolností (najmä ak tými okolnosťami nie sú zákazy a sankcie za ich porušenie), znamená to, že nebolo slobodné.

Za neslobodné rozhodnutie by som považoval až také, že nebolo v mojej moci sa rozhodnúť inak, že napr. moja závislosť na tom lyžovaní mi neumožňovala neísť.

Za dôkaz slobody rozhodovania by som (spätne) považoval práve to, že som sa v minulosti dokázal rozhodnúť za rovnakých podmienok rôzne. Samozrejme, nie je ľahké posúdiť, či podmienky boli v jednotlivých prípadoch úplne rovnaké.

Intuitívne, bez dôkazov, si myslím, že človek (dokonca aj zviera) slobodnú vôľu má, ale táto sa obmedzuje skôr na menej zásadné rozhodnutia.
 

zabudnime na zakazy a sankcie

tam sa zrejme zhodujeme a zbytocne to rusi.
skratka ked sa rozhodujes pod vplyvom hrozby sankcii za "zle" rozhodnutie (z pohladu niekoho kto rozhoduje co je zle a ma moznosti udelit sakcie, bez ohladu ci to ako "zle" chapes ty) tak tam slobodna vola nie je.

(to tvoje "znamená to, že nebolo slobodné." malo byt asi "bolo slobodne") ?

ale stale neviem celkom uchopit tvoj pristup. uz si napisal ze uznavas slobodnu volu aj u inych zvierat (ako ludi).
akurat mam dojem ze podla tvojho pristupu (ak ho chapem spravne) ma slobodnu volu aj moj telefon, ktory na zaklade vstupov zhodnoti ci mi ma dat notifikaciu ze mam pohnut zadkom alebo nie.

tiez mi nie je jasne ci povazujes slobodne rozhodnutie za binarny stav (pri konkretnom rozhodnuti ju bud mas alebo nie, nic medzi) alebo je tam skala.

v kazdom pripade, zda sa ze SlayerX ma pravdu ze vyznam pojmu "slobodna vola" je velmi individualny
 

individuálny, nemám ambíciu

povedať viac ako Slayerx :-)

Ja o slobodnej vôli uvažujem najmä u nepodstatných rozhodnutí typu - ísť vľavo alebo vpravo, z dvoch (viacerých) možných koristí si vybrať jednu. V tomto to beriem, že slobodnú vôľu má aj zviera (aspoň druhy, ktoré ktoré majú nejaké vedomie).

Absencia slobodnej vôle, podľa mňa, znamená, že niečo/niekto je automat. Ten mobil je automat - na základe rovnakých vstupov sa vždy "rozhodne" rovnako (teda okrem môjho, ten ma je schopný začať budiť o pár minút neskôr ako má nastavené:-D). Mobilu naprogramoval niekto iný, ako sa má kedy rozhodnúť. Slobodná vôľa nastupuje tam, kde do toho rozhodnutia vstúpi "lebo sa mi zachcelo".

Beriem to asi skôr ako škálu - komplexnejšie rozhodnutie pozostáva z neslobodných aj slobodných čiastkových rozhodnutí/krokov. Napr. ak sa mi nejaká žena páči(la :-D), je to určite neslobodne dané mojou sexuálnou orientáciou, ani jej vzhľad a povahu si asi tiež nevyberám úplne slobodne.. Ale to, že o tú konkrétnu sa začnem usilovať, to už je moje rozhodnutie. Nezačal som sa usilovať o každú, ktorá vyhovovala môjmu naprogramovaniu. A sám som si vybral stratégiu ako ju zaujmem. V tomto prípade sú zvieratá ďaleko väčšie automaty ako my - po splnení určitých podmienok tam k sexu dochádza skoro naisto (?).

Aby som sa ti "pomstil" za ten mobil, u teba mám zas pocit, že slobodný je len generátor náhodných čísel :-)

Ak si zadefinujeme slobodnú vôľu tak, že do nej nepatrí vedomé rozhodovanie na základe informácií o sebe aj okolí, tak sa mysliaca bytosť nemôže rozhodnúť slobodne. A to mi nejkao nepasuje.
 

skoro si trafil

moj nazor je ze vlastne nie je principialne mozne rozlisit subjekt so slobodnou volou od generatora nahodnych cisiel (rozhodnuti).

a to je vlastne moj najvacsi problem s otazkou existencie slobodnej vole (dik za pomoc pri formulovani :) ).

takze mozme dat nabok aj "algorytmicke" rozhodovanie a ostat pri tom zvysku. ak chces (chces?) rozlisovat medzi nahodnym rozhodnutim a slobodnym (nenahodnym) rozhodnutim, na zaklade coho?

a toto, na rozdiel od vykonavania algoritmov ktore sa daju identifikovat aj objektivne (teda ty u mna alebo ja u tvojho mobilu atd), podla mna nie je mozne ani subjektivne (teda ani ty sam nedokazes rozlisit ci si sa rozhodol "nahodne" alebo "slobodne")
 
Hodnoť

Potlesk za poslednú vetu.

:-)
 
Hodnoť

...

Slobdna vola ma velmi jednoduchu definiciu.

Clovek moze byt bud zdroj alebo nosic myslienky.

Ak je zdrojom, riadi sa svojou slobodnou volou. Ak je nosicom, riadi sa slobodnou volou niekoho ineho. Samozrejme, ze sa o tom da polemizovat, ze schopnosti a vlastnosti cloveka su dane usporiadanim hmoty a energie, no v principe to plati.
 
Hodnoť

 

Autor sa ešte pred uvedením samotnej definície otvorene vzdal úmyslu vystihnúť význam, v akom ľudia (v "ľudovej intuitívnej psychológii") bežne používajú termín "slobodná vôľa", čo ním myslia. Čo majú na mysli, keď tvrdia, veria alebo majú pocit, že slobodná vôľa existuje. Teda uvedená definícia slobodnej vôle ako na ničom nezávislej entity umožňujúcej činiť subjektu rozhodnutia nie je explikáciou pojmu slobodnej vôle tak, ako ho chápu ľudia, keď tvrdia alebo sú presvedčení, že majú slobodnú vôľu, ale je to umelá stipulatívna definícia, ktorú si vykonštruoval autor, ktorý sa jednoducho rozhodol, resp. dal čitateľom do pozornosti, že sa chystá používať spojenie "slobodná vôľa" v určitom uvedenom technickom zmysle. Lenže to potom nie je definícia (spresnenie, explikácia) vágneho pojmu slobodnej vôle z prirodzeného jazyka, ale konštrukcia úplne nového umelého významu termínu "slobodná vôľa" použitého na označenie určitej entity, ktorú sa autor rozhodol takto pomenovať. Takýchto konštrukcií sa dá určiť pre ľubovoľný termín neobmedzené množstvo, ale ak si takto niekto subjektívne definuje, čo má na mysli pod spojením "slobodná vôľa" a následne "vyvracia" existenciu takto chápanej slobodnej vôle, tak to asi nemožno nazvať inak ako mlátením slameného panáka. Okrem toho tu hrozí mätenie pojmov - to hrozí vždy, keď niekto použije vágny termín z prirodzeného jazyka už určitým spôsobom používaný, na umelé označenie nejakej presne popísanej entity, čím dáva danému termínu zásadne iný význam než ten vyplývajúci z dovtedajšieho bežného "ľudového" použitia toho termínu v prirodzenom jazyku. Niekto môže konzistentne akceptovať tento názor, že "slobodná vôľa" v tomto konkrétnom technickom zmysle neexistuje (dokonca že tú neexistenciu aj dokazuje veda, hoci to je diskutabilné), a zároveň akceptovať a naďalej tvrdiť/veriť, že slobodná vôľa v skutočnosti existuje.

Jedna vec je dokázať, že "slobodná vôľa" v zmysle, v akom si ho niekto umelo definuje, neexistuje. Niečo celkom iné je dokázať, že to, čo používatelia prirodzeného jazyka chápu ako slobodnú vôľu, neexistuje. Možno mal autor nazvať článok "Moja súkromná definícia slobodnej vôle" a predchádzajúci "Slobodná vôľa ako ju ja svojvoľne chápem - najpresvedčivejšia ilúzia".

Mimochodom, zdá sa, že veta "Faktory ovplyvňujúce „slobodnú vôľu" samozrejme nemusia mať pôvod len v infekcii" je nekonzistentná s definíciou uvedenou v článku. Ak je slobodná vôľa z definície niečo, čo nie je na ničom závislé, tak nemôžu existovať faktory, ktoré ju ovplyvňujú.
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Karol Labaš: S čím sa Richard Raši verejne nechváli 1 734
  2. Maroš Chmúrny: Vydierač a nové sako pre Pellegriniho 619
  3. Janka Cigániková: Podarilo sa! Zaborská stiahla pozmeňovák, ktorý robí z kňazov zdravotníckych pracovníkov 388
  4. Michal Šimečka: Dohoda s Čínou, o ktorej sa takmer nehovorí 378
  5. Simona Kyselicová: Ako som začala predávat' medovníky v zahraničí || Život v Nórsku 370
  6. Inštitút strategických politík : Roztržka o hranice medzi Sudánom a Etiópiou eskaluje aj napriek prebiehajúcim rokovaniam 332
  7. Martin Greguš: Blaha v tom má jasno: "Matovič znásilnil národ" Čo vy? Celoplošný skríning: plusy a mínusy 280
  8. Marek Zajac: Prečo sa mnohým ľuďom nedarí nájsť si vhodného partnera 264
  9. Filip Pastorek: Nejvyšší správní soud sa výrazne zastal Slováka v spore s Luhačovicami 233
  10. Gabriela Uhlarova: Ak máš taký dar, máš to robiť zadarmo 194

Rebríčky článkov


  1. Jozef Legény: Umierať a dať sa šklbať v Revúcej
  2. Jaroslav Polaček: Napriek korone predkladáme ambiciózny a transparentný rozpočet
  3. Peter Biščo: Fico mení vozový park...
  4. Emma Chládecká: Evanjelium v skratke
  5. Marta Medzihradská: Banskobystrický kultúrny bod zlomu
  6. Andrej Hossa: Ako ušetriť pri výbere podlahy?
  7. Martin Konečný: Zlozvyky, zvyky a rutina (I.)
  8. Ivan Čarnogurský: STARÉ SLOVENSKO A NOVÝ PREZIDENT USA
  9. Andrej Hossa: Ako vylepšiť interiér vášho automobilu?
  10. Miriam Studeničová: Znepokojujúce výskumy Benjamina Lieberta


Už ste čítali?